Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho

Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Sarkofág je dielom budapeštianského sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895. V mauzóleu je pochovaný od roku 1894 gróf Július Andrássy (zomrel 1890 a bol pochovaný v krypte rímskokatolíckeho kostola).

Predstavme aspoň v krátkosti osobnosť Júliusa Andrássyho (1823 – 1890). Bol to významný politik, štátnik a zemepán. Pochádzal z betliarskej vetvy Andrássiovcov. Jeho otec Karol Andrássy (1792 – 1845) sa zúčastnil potlačenia Východoslovenského roľníckeho povstania roku 1831, bol predsedom Spoločnosti pre reguláciu Tisy a spoluzakladateľom železiarní v Ózde. V roku 1839 a 1844 bol vyslancom na Uhorskom sneme. Matka Etela, rodená Szapáryová, ktorá je pochovaná v krypte trebišovského rímskokatolíckeho kostola patrila zdedeným pozemkovým vlastníctvom medzi najbohatšie ženy v Uhorsku.

Po štúdiách na Gymnáziu v Sátoraljaujhely a práva na Peštianskej univerzite bol gróf Július Andrássy riadiacim (1876) a neskôr (1888) čestným členom Uhorskej akadémie vied. V revolučnom roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a rok neskôr pobočníkom generála Gorgélyiho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec Ľudovíta Kossutha v revolučných rokoch 1848 – 1849 bol nútený emigrovať. Žil hlavne v Paríži a Londýne. V roku 1851 ho odsúdili v neprítomnosti na trest smrti.

Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858. Tam ho čakala skvelá kariéra. Stal sa poslancom (1861) a neskôr (1865) podpredsedom Uhorského snemu. S Františkom Deákom pripravil rakúsko – maďarské vyrovnanie (1867) a v rokoch 1867 – 1871 bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii. Uskutočnil aj maďarsko – chorvátske vyrovnanie (1868) a v roku 1871 sa stal ministrom pri osobe panovníka. V rokoch 1871 – 1879 bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. V zahraničnej politike sa orientoval na oslabenie pozície Ruska na slovanské národy v monarchii a na Balkáne. Presadzoval spojenectvo Rakúsko – Uhorska s cisárskym Nemeckom. Bol jedným z iniciátorov berlínskeho kongresu z roku 1878, ktorý po rusko – tureckej vojne prisúdil Rakúsko – Uhorsku Bosnu a Hercegovinu.

Gróf Július Andrássy mal dvoch synov, mladšieho Júliusa (1860 – 1929), staršieho Teodora (1857 – 1905) a dcéru Helenu (Ilonu). V roku 1879 rezignoval na funkciu ministra zahraničných vecí. Jeho prejavy vyšli posmrtne v maďarčine, angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Bol mu udelený veľkokríž radu sv. Štefana a vyznamenanie Rytier zlatého rúna španielsky grant I. triedy. Do sarkofágu boli umiestnené aj telesné pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše s erbami Grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Vľavo od sarkofágu je voľne umiestnená cínová rakva ich syna Teodora Andrássyho (1857 – 1905). Samotný sarkofág pôsobí veľmi majestátne s plastikou vznášajúceho sa anjela, ktorý mohutnými peruťami symbolicky ochraňuje pokoj duše zosnulých.Pri sarkofágu žiali kľačiac na baldachýnovej poduške dcéra Helena (Ilona) manželka grófa Ľudovíta Batthyányiho.