Prihlásiť sa

Čo vieme o Ľudovítovi Visokayovi, zakladateľovi a predsedovi TUK-u?

30.09.2015

Prvý kamienok, až príliš nešťastný, hodil do povedomia verejnosti osobným listom pre jedného z vedúcich redaktorov veľmi populárnej relácie Na modrej vlne v jeseni 1965 v maturitnom ročníku Strednej všeobecne-vzdelávacej školy (SVŠ) /dnešné Gymnázium/. Obsah listu výrazne pobúril vedenie redakcie, ktorý p. Visokay zverejnil vo svojej relácii i napriek tomu, že bol osobne adresovaný šéfredaktorovi vysielania. Okrem iných nedostatkov vysielacej koncepcie mu bolo vyčítané, že na príťažlivosti populárnej hudby „boľševizuje mládež“. Vo svojom rodisku, ale najmä v škole, to nemal jednoduché. V týchto časoch sa aj stredná škola hrala na súdruhov, mala Základnú školskú organizáciu Komunistickej strany Československa i Socialistický zväz mládeže, dokonca triedni učitelia museli písať kádrové posudky o doporučení i nedoporučení prijatia na vysoké školy. Veľmi charakterovo sa zachoval vtedajší riaditeľ školy, ktorý mu povedal. „Zo školy vás nikto nevyhadzuje, to vám sľubujem aj keď váš priestupok je poriadny prešľap. No, školy sa nijako nedotýka, váš list bol osobný a osobitý.“

Maturoval v roku 1966 s neodporučením prijatia na vysokoškolské štúdia. Jeho túžbou bolo stať sa iba právnikom a tento sen sa mu nikdy nesplnil. V roku 1966 začal dvojročnú nadstavbu hutníckej priemyslovky /neskôr učilište s výučným listom valcovač plechov/. Aby toho nebolo málo, v okupačných augustových dňoch 1968 mu emigroval jediný súrodenec. Vtedy nastal jeho definitívny rozpad akýchkoľvek túžob obliecť si jedného dňa povestný sudcovský talár.

Zapojil sa do hutníckeho pracovného procesu vo VSŽ, neskôr do ťažkého strojárenstva v Prvej Brnenskej strojárne Brno divízie Montáže. Bolo to najlepšie zátišie v robotníckej profesií pre nepohodlných ľudí socialistického režimu, pendlovať po celej federácií a nebyť na očiach hlavne domácim neprajníkom. Tam pracoval až do predčasného dôchodku. Prarodák nášho mesta je otcom syna, dcéry. Už  je však dedom. Jeho starí rodičia z oboch strán otca i mamy nikdy neboli politickí organizovaní. Rod Visokay sa úradnou listinou spomína v roku 1707 menom Mihályi Viszokayi (18 r.) Teketerebes č. d. 207, potom András Viszokayi atď. bez udania ulice. Mama Ľudovíta Visokaya bola domáca (1923), otec Ľudovít Visokay 1920 (do smrti 1973 úradník), teda veľmi biedny kádrový profil, ktorý „nedokáže poslúžiť k výstavbe krajších zajtrajškov socializmu“ (cit. z kádrového posudku).

Jeho prvé publicistické račkovanie začalo počas domáceho stredoškolského štúdia, a to v týždenníku Slovo Zemplína na jar roku 1965 prvým „východo-Slovenským“ publikovaným, rozhovorom zo spevákom Zděnkom Sychrom. Publicistiku v Slove Zemplína ukončil v roku 2009 vo vlastnej rubrike Aktuality času. Za 44 rokov prispievania do tohto okresného periodika sa na jeho prácu „nezvýšil“ honorár. V rokoch 1962-1966 bol členom Krúžku mladých autorov pri Okresnej knižnici V Trebišove, ktorý viedli Marián Bednár a Dezider Banga (básne Petra Štilichu,Mgr. Anny Štefankovej, Oľgy Múdrej i Ľudovíta Visokaya recitoval v košickom rozhlase Ivan Rajniak v pravidelnej relácii Galéria mladých autorov). V súčasnosti na neho nadväzuje LUK pri terajšej Zemplínskej knižnici. Publicistické chcenie ďalej realizoval aj v podnikovom časopise Oceľ východu. V ňom absolvoval PZŠP (Publicistickú závodnú školu práce) - dopisovateľov pod vedením vyučujúceho externistu Slavomíra Kalného, vtedajšieho šéfredaktora bratislavského denníka Smena. Mnohé, iba literárne príspevky, mu do zmeny systému uverejňovali nasledujúce periodiká:

Oceľ východu (Magdaléna Hromádková), Východoslovenské noviny (Anton Šemoradík) Predvoj (Martin Podstupka), Práca (Peter Višváder), Mladá tvorba (Ján Buzassy), ale aj odborné Filatelie Praha (PhDr. Vitěslav Houška), Zberateľ Bratislava (Viliam Kučera), Československý rozhlas stanica Hviezda (JUDr. Ivan Langer). V súčasnosti pravidelne prispieva po roku 1989 Extra Zemplín (Tibor Hamadej) Slovenský rozhlas Rádio Regina v reláciách: Dobré ráno - celoštátne, (Štefan Varga), Vo víre sveta v prúde času - piatok celoštátne o 20,00 (Marta Szattlerová), Takú mi zahraj - denne.

Po - Pia po 16,00 hodine (Milan Rendoš). Do slovenského humoristického časopisu Kocúrkovo prispieva od roku 2012. Nevyhýbala sa mu ani regionálna televízia Zemplín (Martin Vaľko), Východ (Ing. Peter Sabo) i maďarská regionálna televízia Zemplén, aby mapovala jeho dobrovoľné aktivity nielen v Trebišovskom umeleckom klube.

Je členom Spolku Slovenský spisovateľov. Nie nadarmo sú v titule uvedené slová úsilie chcenia, ktoré je založené a podnecujúce výlučne na dobrovoľnej báze jeho snaženie v prospech aj našej juhozemplínskej spoločnosti. Uvedené skutočnosti výrazne dokumentujú nasledujúce vydané knihy až po zmene systému, po roku 1989. Postupne vyprázdňoval autorský „šuflík“ a upravoval texty poézie do knižných podôb vo formáte A6 vlastnými prostriedkami :

Rezanie rezu (1998 - 70 str.), Rôzne rôznosti (1998 - 54 strán), Reštaurovanie rámov (1999 - 90 strán), Revízia realít (aj sentencie 1999 - 50 strán), Rázcestie rozumu (9. 9. 1999 - 30 strán), Slovensko – Trebišovský a Trebišovsko-slovenský slovník (1999) v počte 6. 600 slov.

Všetky uvedené poetické vydania v účelovom náklade za vlastné prostriedky skôr prezentovali budúcnosť nastupujúceho rozvojového trendu. V slede rokov vydal nasledujúce diela :

1. Filakoláže – výber z tvorby. V roku 2004 na DVD obrazy z výstav filakarikatúr a filakoláži s autorskou prednáškou o tomto umeleckom smere v spolupráci s Vlastivedným múzeom, ktorému originály venoval ako poctu dovtedy vystavujúcim umelcom v Trebišove.

Knihy :

1. Čerenie myšlienok – 1. 600 aforizmov a sentencií – (ISBN 978- 80-969843-0 150x170x8 mm 71 strán 2007).

2. Slovník trebišovského nárečia - spolu autorstvo s Danielom Čižmárom (ISBN 978-80-89412-00-6 414 strán 210x150X24 mm - 56 tis. slov 2008).

3. Čistenie človečiny (ISBN 978-80-969843-5-0 150x170x8 mm poézia 75 strán 2008).

4. Trebišovník /ekvivalenty trebišovského nárečia z nemeckého, českého, poľského, ruského, ukrajinského amaďarského jazyka doplneného prehľadom svetových jazykov - Babylon jazykov a 1.300 sentencií mestského dialektu. (ISBN 978-80-89412-16-7 210x150x16 mm 2010).

5. Čakanie čara (ISBN 978-80-89411-31-0 150x170x10 mm poézia

-125 strán 2011).

6. Čítanie času (pokus o esej) – rozšírené autorské príspevky z vlastnej rubriky Aktuality času - zaniknutého 53 ročného Slovo Zemplína do ktorého prispieval v rokoch 1965-2009 bez honoráru. (ISBN 978-80- 89412-30-3 248 strán 150x170x17mm 2011).

7. Prvý Trebišovský Figľovník – 152 strán, 999 vtipov (ISBN 978-80- 89412-40-2 210x150x11mm 2013) ilustrovaný autorskými filatelistickými karikatúrami.

8. Čepčenie času (ISBN 978-80-89412-50-1 150x140x17mm 300 – stránková poézia 2014)

9. Monografia trebišovskej cyklistiky – 67 strán (ISBN 978-80- 89412-53-2 210x150x8 mm 2015) K storočnici narodenia rodáka pána Michala Košaru (1915 – 2015) zakladateľa medzinárodných cyklistických pretekov Východoslovenskou nížinou

10. Monografia Trebišovskej dychovej hudby – 57 strán (ISBN 978- 80-89412-54-9 210X150x8mm 2015), ktorú trefne venoval spomienke na doteraz neprekonaného kapelníka dychovej hudby pôsobiaceho v meste pána Edmunda Šugára.

11. Monografie trebišovskej filatelie – Daniel Čižmár- Ľudovít Visokay – 94 strán (bez ISBN 200x140x11 2011 - v číslovanom obmedzenom náklade za vlastné prostriedky autorov ako spomienku na zakladateľov organizovanej mestskej filatelie Andreja Karolyiho aMgr. Andreja Ščensného). Filatelií sa venuje od detských čias, trebišovskej organizovanej 35 rokov.

V tlači má :

1. Synonymický slovník Trebišovského nárečia s prekladom Sofoklesovej Elektry do mestského dialektu z gréckeho originálu „Sofokles Elektra Lipsae“ B. G. TEUBER 1850 podľa Evy Bunčákovej Tatran 1979 ako 159. zväzok edície Divadelná tvorba.

2. Trebišovská gnóma (2. 700 sentencií a porekadiel aj v trebišovskom

dialekte).

3. Trebišovské báje, mýty, povery s ilustráciami Mgr. Art. Martina Krištofa.

4. Druhý Trebišovský figľovník (1.888 vtipov).

5. Zbierku poézie Čistenie čistiny (300 stránková výpoveď precítenej lyriky).

6. Čítanie času 2 (nepochopiteľnosti) „môj strýko (1917) mi povedal, že sme doteraz na mape sveta vďačíme trom trojkám v dátume 13. 3. 1939 trom podpisom troch doktorov Jozefa Tisu, Milana Hodžu a Mikuláša Pružinského v Berlínskom brlohu bujnejúceho do bezbrehého, bezbranného besnenia, nezabudnuteľných beštií ...

7. Snár v mestskom dialekte. Abecedný zoznam aj číselných snov z chaldejských, gréckych egyptských, českých i židovských prameňov, horoskopy atď.

* * *

Stal sa jediným pokračujúcim členom novomenovaného 25 ročného Literárneho umeleckého klubu pri Trebišovskej Zemplínskej knižnici, ktorá mu v každom už v 10. zborníku zverejňuje vybranú tvorbu.

V roku 2000 založil 1. Kardioklub južného Zemplína (Spravodaj Kardioklubu Bratislava č. 2, 3 – 2000 a č. 1/2001). 21.júna 2002 založil Trebišovský umelecký klub, ktorý má niekoľko sekcií: výtvarnú, fotograficko- filmovú, hovoreného slová a publicistickú. Dobrovoľne, 35 rokov, pomáhal tvoriť Trebišovskú organizovanú filateliu /Monografia Trebišovskej filatelie/, 20 rokov Medzinárodné cyklistické preteky Východoslovenskou nížinou (Monografia Trebišovskej cyklistiky). Stal sa prvým tvorcom slovenských filakoláži, (filatelistických koláži), filatelistických sentencií, aforizmov, kreslených filatelistických karikatúr uverejnených aj v Prvom Trebišovskom figľovníku (Final 2013). Je prvým rodákom, ktorý napísal niekolko kníh v mestskom dialekte. Vydal básnické zbierky, dialektový slovník na internete, slovník cudzích slov v dialekte mesta, „vyrobil“ 1.000  poštových známok s rôznymi námetmi. V súčasnosti má snahu nahrať na CD - nosič vlastnú dialektovú tvorbu i DVD – dokument o Trebišovskom umeleckom klube. Dokonca pod gesciou TUK-uu chce dočasne prijať Trebišovský klub olympionikov s ikonou – prvou olympijskou maratónkyňou Slovenska v Londýne Ing. Katarínou Berešovou. Ako prvý Trebišovčan vytvoril umelecký kalendár s obrazmi majstra Štefana Bubána popredného tvorcu svojskej európskej abstrakcie (k-Print 2007) a návrhmi poštových známok Trebišova (Monografia Trebišovskej filatelie). Podobný kalendár spracoval aj maliarovi Jánovi Dobošovi, novosadskému rodákovi, stal sa „kurátorom“ umeleckých výstav svojich členov TUK-u aj za hranicami, reprezentoval mesto na medzinárodných cyklistických pretekoch ako rozhodca, vedie kroniku klubu. Aj touto formou si dovoľujeme predstaviť ako prvého, zakladateľa a predsedu TUK-uu, po ňom predstavíme aj ďalších členov TUKu-u v príkladnom snažení s myšlienkami podnecujúcej tvorivosti pre kultúrno-umelecký rozvoj občanov nášho mesta.

Členovia klubu