Mesto Trebišov si v roku 2019 pripomína až 3 historicky významné výročia

Mesto Trebišov si v tomto roku pripomína tri významné výročia. Z historického hľadiska je najmladším 90. výročie vzniku okresu Trebišov, 100. výročie mesta ako sídla župy a 765 rokov od prvej písomnej zmienky o meste Trebišov.

100. výročie sídla župného úradu v Trebišove a 90. výročie vzniku okresu Trebišov

Počiatky územnej správy na Slovensku siahajú ešte do čias Veľkej Moravy (Veľkoslovenskej ríše) v období rokov 833 až 907. Veľkomoravský systém sa postupne stal najvýznamnejším pevne organizovaným štátnym útvarom v stredoeurópskom priestore. Opieral sa o systém hradísk, na čele ktorých stáli vladykovia alebo župani, ktorí podliehali panovníkovi. Jedno z najvýznamnejších centier správy bolo aj na Zemplíne. Po rozpade Veľkoslovenskej ríše sa územie Slovenska dostalo do područia Poľska, čo trvalo do roku 1029, kedy bolo opätovne začlenené do Uhorského kráľovstva. Slovensko v rámci Uhorska netvorilo osobitný štátny útvar. Územie sa delilo na tzv. komitáty, ktoré boli vyššími územnosprávnymi celkami v rámci hradskej sústavy. Majetky panovníkov postupne prechádzali do rúk svetských a cirkevných hodnostárov, čím sa menil i charakter územnej správy na stoličný, neskôr na župný. Od 14. storočia do rozpadu Uhorska v roku 1918 sa prakticky župné zriadenie menilo len veľmi zriedkavo, napr., pri zlučovaní menších žúp do väčšieho celku. V roku 1876 sa Trebišov stal sídlom slúžnovského obvodu a spoločnosti pre reguláciu horného toku Bodrogu. Na železnicu bol napojený v roku 1871.

Začiatkom januára 1919  vstúpil do Trebišova dobrovoľnícky pluk československého vojska, ktorý oslobodil Trebišov, Sečovce a ostatné dediny okresu. Správa mesta prešla do slovenských rúk. Najvyšším orgánom mesta bolo mestské zastupiteľstvo. Uznesenia mestského zastupiteľstva realizovala mestská rada, ktorej predsedom bol starosta mesta. Význam Trebišova vzrástol  aj tým, že po vzniku ČSR sa začiatkom roka 1919 stal prechodne sídlom župného úradu Zemplínskej župy a od roku 1929 sídlom okresu.

V lete 1919 sa československý zemplínsky župný úrad presťahoval z Trebišova do Michaloviec, ktoré sa tak stali úradným sídlom župy až do konca roku 1922. Z Michaloviec ju postupne riadili traja župani - Milutin Križko, Gašpar Ďurčanský a Michal Slávik. Posledný poverený československý zemplínsky župan Ján Ruman úradoval z Košíc. Koncom 19. storočia došlo k početným vysťahovaleckým vlnám z mesta Trebišova a okolia. Hospodársky život podporoval tunajší cukrovar (1911-1912) a elektrárne (1911).

Vznikom Československej republiky v roku 1918 došlo aj k zmenám v územnom usporiadaní krajiny. V prvých rokoch existencie ČSR ešte pretrvávalo staré Uhorské členenie na župy (do roku 1922), avšak zmena hraníc si vynútila zmenu aj územnosprávneho usporiadania v ČSR, keďže starý systém bol pre nový štát nevyhovujúci. V roku 1923 bolo prijaté nové územnosprávne členenie, ktoré územie Slovenska rozdelilo na 6 žúp: Bratislavskú, Nitriansku, Považskú, Pohronskú, Podtatranskú a Košickú. V rámci žúp vznikli aj okresy.

Po prevzatí moci KSČ vo februári 1948 a v súvislosti s hospodárskymi a politickými zmenami potreboval vtedajší režim taktiež pristúpiť k reforme územného usporiadania. Na Slovensku zostal konštantný počet žúp 6, zmenili sa len ich hranice a názov na „kraje“. Vznikli tak: Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský kraj. V roku 1960 napokon došlo ešte k zlúčeniu jednotlivých krajov, ako aj k redukcii okresov. Od svojho vzniku prešiel okres Trebišov niekoľkými zmenami. Najväčšia bola v r. 1960, kedy k 1. júlu došlo k územnej reorganizácii štátu a v rámci nej z pôvodných okresov: Sečovce, Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec vznikol terajší okres Trebišov. Neskôr, v r. 1996, bolo mesto Veľké Kapušany pričlenené do okresu Michalovce. Toto usporiadanie pretrvalo až do roku 1996. V roku 1969 došlo k federalizácii ČSSR a Slovensko sa tak stalo jednou z dvoch republík tvoriacich ČSSR. V roku 1990 sa z ČSSR stala ČSFR. 1. 1. 1993 sa ČSFR rozdelila a vznikla Slovenská republika.

765 rokov od prvej písomnej zmienky o meste Trebišov

Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. Roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov. Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov. Menil sa aj názov mesta - Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov.

Mesto Trebišov bolo od dávnej minulosti mestom trhov. Dnes sa nedá zistiť presný čas, ani okolnosti usporiadania trhov, ale je možné, že sa konali už v 13. storočí, prípadne skôr a boli výsledkom prirodzeného ekonomicko-spoločenského vývinu. Okolo r. 1330 bol trh v Trebišove už zaužívanou zvyklosťou. V tom čase slúžili nielen ako miesto predaja a kúpy tovaru, ale aj ako vhodná príležitosť na verejné rozhlásenie dôležitých úradných rozhodnutí krajinského rázu. Trhy v Trebišove boli organizované každý utorok. Už v polovici 14. storočia bežne chodili na tradičný týždenný trh do Trebišova aj mešťania a obchodníci z Košíc a Prešova. Vyznačoval sa hlavným ekonomickým činiteľom, ktorý výrazne odlišoval ekonomicko-spoločenský ráz Trebišova od okolitých dedín na trebišovskom panstve.